Cesta vlny naprieč históriou

Na našej planéte žije v súčasnosti asi jedna miliarda oviec. Ročne ovečkám narastie 3, 10 alebo až 18 kg vlny. Práve vlna zahrieva človeka už pár tisíc rokov a my môžeme povedať, že je materiálom minulosti aj budúcnosti. Vlna tvorí asi 1,3 % svetovej produkcie textilných vláken a medzi jej najväčších výrobcov patria Austrália, Čína a Nový Zéland. Popri prírodných vláknach z vlny, bavlny, ľanu a hodvábu sa dnes využívajú hlavne umelé vlákna. Ročná produkcia vlny je asi 2 milióny ton a 60 % z tohto množstva sa používa na výrobu odevov. Predovšetkým Merino vlna sa dnes stala neoddeliteľnou súčasťou šatníka športovcov.

Prvá tkaná vlnená látka zahriala ľudí zhruba pred šesťtisíc rokmi, a to na území dnešného Iránu.

Na všeobecnom rozšírení hrejivej textílie mali veľkú zásluhu hlavne nenáročné ovce. Môžu totiž prospievať kdekoľvek, vrátane značných nadmorských výšok. Ich odolnosť si všimli starí Rimania a práve vďaka nim sa vlna rozšírila po celom antickom svete. Rimania zakladali chovy vo všetkých dobytých provinciách – od severnej Afriky cez Španielsko až po Britské ostrovy. Práve vlna tvorila jednu z najdôležitejších zložiek šatníka rímskych obyvateľov. Klasickým odevom Rimanov bola tunika, podobná dlhej košeli, siahajúca približne po kolená. Bohatí a slobodní muži nosili tógu – kus vlnenej látky, ktorý poskladali do záhybov a ovinuli ju okolo tela. A práve Rimania si v zime vystlali topánky kožušinou alebo vlnou.

Vlna zažívala zlatý vek v stredoveku. Na jej produkciu sa špecializoval celý rad európskych miest, centrom obchodu sa stalo francúzske mesto Champagne, kde sa konali každoročné trhy zamerané výhradne na vlnu. V Taliansku na obchode s vlnou zbohatli niektoré významné rody z Janova, Benátok aj Florencie, vrátane Mediciovcov. 

O význame vlny v Španielsku svedčí fakt, že v 16. storočí sa jahňatá plemena Merino mohli vyvážať iba so súhlasom kráľa. Porušenie sa trestalo smrťou. Práve výnosy obchodu s vlnou pomohli financovať slávne výpravy Krištofa Kolumba. On a dobyvateľ Hernando Cortés sa zase zaslúžili o to, že ovce našli nový domov tiež  v „Novom svete“.

Hlavným vývozcom surovej vlny sa však stalo Anglicko, ktoré svoju pozíciu dosiahlo premyslenou politikou. V roku 1377 kráľ Eduard III. zakázal dovoz vlnených výrobkov na svoje ostrovy, a naopak do Británie povolal vynikajúcich flámskych tkáčov, ktorí mali miestnych naučiť svoje umenie. Už okolo roku 1660 tak vývoz vlnených textílií predstavoval dve tretiny anglického zahraničného obchodu. Samotný predseda Snemovne lordov dodnes zasadá na „Woolsack“ – na kreslo vypchaté vlnou, symbolizujúce význam obchodu s týmto materiálom.

Ľudstvo už dlho používa vlnu na výrobu oblečenia. Vlnené vlákna môžeme získať z rôznych zvierat, teda hlavne z oviec, kôz, tiav, lám aj králikov. Najbežnejším typom vlny je u nás ovčia vlna. Vyrába sa z nej priadza na pleteniny (svetre, šály, čiapky, rukavice) a na veľmi teplé, priedušné, ľahké, vodoodolné, komfortné tkané vlnené látky. Ich úžitková hodnota závisí na type väzby nití pri tkaní.

Vlnené súkno sa vďaka zefektívneniu výroby a tiež vďaka dobrým vlastnostiam látky stalo úplne dominantným vlneným výrobkom. Vlna sa používa na výrobu mnohých druhov odevov, v ktorej zostáva nenahraditeľná (zimné oblečenie a doplnky, vojenské uniformy, pánske obleky). V mnohých európskych štátoch sa udržiava vlnárska tradícia a výroba kvalitných vlnených látok. Platí to aj pre Českú republiku, aj keď v oveľa menšej miere než v minulosti.

O rozvoj súkenníctva na českom území sa veľkou mierou zaslúžil kráľ Přemysl Otakar II., ktorý v 13. storočí pozval flámskych súkenníkov. Na českom území sa súkenníci spočiatku usadili v obciach Broumov, Litomyšl, Louny, České Budějovice, Žatec, Jihlava alebo Jindřichův Hradec. A vojenské súkno z Jihlavy alebo súkno z Jindřichovho Hradca, ktoré malo aj pečate kvality, bolo známe aj za hranicami.

Hlavne prírodnými farbivami, pretože iné farbivá naši predkovia nepoznali. Na českom území sa používali predovšetkým farbivá rastlinného pôvodu:

Surovinou na výrobu vlnenej látky je ovčia vlna – ostrihané ovčie rúno. Rúno potom prechádza jednotlivými výrobnými cyklami – vytriedením, čistením (pri ktorom sa zbavuje všetkých zvyškov a tiež prebytočného lanolínu). Po praní sa zamotaná vlna musela rozmotať. To sa robilo mykaním, krampľovaním (česaním) a viazaním do prameňov. Potom sa vlna odovzdala pradiarom, ktorí z nej vyrábali priadzu s rôznou hrúbkou. Priadza sa potom zafarbila a z nej sa potom buď uplietlo oblečenie alebo sa utkala látka.

Takmer v každom výklade a na mnohých textilných štítkoch si môžete prečítať názov Merino Wool. Viete, čo Merino znamená? Je to špeciálne plemeno ovce domácej cenené pre svoju jemnú vlnu. A jeho názov má dva pramene: