Ako sa žije s ovečkami v beskydských kopcoch

O tom, aké je to byť pravým bačom, sme sa rozprávali s Michalom Milerským, ktorý je chovateľom pôvodných valašských oviec a tiež výskumným pracovníkom v ústave živočíšnej výroby.

Vedeli ste odmalička, že váš profesijný život sa bude točiť okolo ovečiek?
Tušil som to.

Ako to?
Niekoľko oviec sme doma chovali už počas môjho detstva. Okrem toho pochádzam z oblasti Jablunkovsko, kde má chov oviec dlhú a bohatú tradíciu.

Ako dlho sa tomu venujete?
Po absolvovaní poľnohospodárskej školy v Brne som v roku 1991 získal zamestnanie vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Prahe Uhříněvsi, kde se zaoberám najmä problematikou šľachtenia malých prežúvavcov. Stále ma to však tiahlo do rodného kraja, takže som sa s vedením ústavu po desiatich rokoch dohodol na dištančnej forme spolupráce a v roku 2002 som založil vlastný chov oviec v Nýdku v Slezských Beskydoch.

Je to vaša hlavná profesia?
Áno, všetky moje profesie nejako súvisia s chovom oviec.

Pracujú všetci pastieri s pastierskym psom?
Pastiersky pes je prínosným pomocníkom pastiera, najmä keď sa pasie na voľno. V dnešnej dobe však už častejšie pasieme v oplôtkoch, kde rolu psa preberá napríklad aj elektrický ohradník. My máme psa pastierskeho plemena, ale musím priznať, že ho využívame iba sporadicky, napríklad keď je potrebné stádo oviec zohnať dohromady. Aj pri preháňaní stáda sa mi viac osvedčilo získať si skôr vodkyňu stáda, za ktorou potom idú ďalšie ovce a manipulovať so stádom týmto spôsobom. Je to však individuálna záležitosť jednotlivých ovčiarov.

Je v dnešnej dobe dostatok pastierov/bačov? Je ťažké ich nájsť?
Nedostatok pracovných síl je veľkým problémom ovčiarstva v celej Európe. Vyplýva to evidentne z rozporov medzi štýlom života dnešného človeka a požiadavkami kladenými na dobrých pastierov, hlavne ohľadom dĺžky pracovnej doby.

Ako sa táto profesia zmenila v priebehu rokov? Vyzerá práca baču tak ako predtým?
Tu musím podotknúť, že pôvodne bol ako bača označovaný ten, koho si panstvo či salašnícky spolok najímali na letnú pastevnú sezónu. Bača si potom zjednával pomocníkov – valachov a honelníkov, riadil činnosť na salaši, určoval, kde sa budú pásť ovce a hlavne sa zaoberal spracovaním mlieka a výrobou syra. V tomto ohľade tu v našom kraji profesia baču začala zanikať už niekedy v polovici 19. storočia, keď panstvo tlačilo na opätovné zalesňovanie beskydských pastvín, aby sa získalo drevo pre rozvoj priemyslu a stavebníctva. Ovčiari sa proti tomu búrili a buntovali a niektorí miestni bačovia boli aj uväznení a vyvezení do Mírova. Členovia salašníckych spolkov potom začali na čím ďalej viac obmedzovaných horských pastvinách bačovať už len striedavo. V určené dni šiel na salaš jeden z výsadníkov (hospodárov s výsadou pasenia dobytka na salaši), ktorý tam plnil rolu baču a jemu pripadol aj syr vyrobený počas jeho bačovania, a potom sa hospodári v určenom poradí a rozsahu na salaši striedali. S bačami v pravom zmysle slova sa doteraz môžeme stretnúť na súkromných salašoch na Slovensku, v južnom Poľsku či v Rumunsku.

Môžeme si to predstaviť ako romantickú prechádzku po beskydských kopcoch? 😊
Áno, aj taká predstava je možná. A skutočne, keď občas pri preháňaní stáda idete niekde po lesnej ceste a 300 oviec vám cupitá za chrbtom, to sú chvíle, ktoré v človeku ešte aj dnes prebúdzajú tie prastaré pastierske inštinkty.

A venujú sa tejto profesii aj ženy?
Áno, venujú sa, a aj z minulosti máme správy o tom, že salaše riadili aj ženy – bačovky.

Darí sa pastierstvu a chovu ovečiek dobre? Rovnako ako v minulosti?
Nikdy nič nie je ako v minulosti. Podmienky sa menia všade a platí to aj pre chov oviec. V niektorých aspektoch sa situácia  zlepšuje, ako napríklad v súčasnosti v možnostiach speňažovania jatočných jahniat. V iných oblastiach je naopak zrejmý nepriaznivý vývoj. Všeobecne sa dá vývoj podmienok na chov oviec hodnotiť sprostředkovane na základe vývoja ich početných stavov. K prudkému poklesu stavov oviec u nás došlo v 90. rokoch minulého storočia, a to vplyvom prepadu cen vlny. Potom nasledovalo obdobie pozvoľného navyšovania počtov chovaných zvierat, avšak v posledných  5 – 7 rokoch sa tento trend znova obrátil. Príčiny je možné tentoraz nájsť v konkurencii zo strany mäsového dobytka, ktorého chov je menej pracovne náročný, sú menšie problémy s realizáciou produktov a bohužiaľ aj o niečo priaznivejšie dotačné podmienky. Nemalú rolu v poklesoch stavov oviec, a to najmä v prihraničných horských oblastiach zaiste hrá aj návrat vlkov do našej prírody. Malé prežúvavce sú v tomto ohľade najzraniteľnejšími druhmi hospodárskych zvierat.

Aké plemeno chováte vy? A prečo?
Chovám valašské ovce, pretože toto plemeno má svoj pôvod tu v Karpatoch, zohralo významnú rolu pri osídľovaní týchto oblastí a formovaní miestnych spôsobov hospodárenia aj ľudovej kultúry. Je to plemeno, ktoré sem patrí a dnes je vnímané ako cenný genetický zdroj.

Aké sú pre ne najideálnejšie podmienky?
Stále mladá, ľahko orosená tráva, hrudka soli na lízanie, polotieň, svet bez parazitických hlístovcov, kliešťov, múch a vlkov a mierny vánok do chrbta. 😊 V reáli je to ale skôr o prispôsobovaní sa zvierat takým podmienkam, aké práve panujú. A ovčiar by im v tom mal pomáhať.

Koľko máte v stáde ovečiek vy?
Cez zimu chováme 150 – 160 bahníc a jahníc a k tomu 4 – 6 plemenných baranov. V lete sa spolu s jahňatami naše stádo rozrastá na viac než 300 zvierat.

Rozoznáte od seba jednotlivé ovečky?
Áno, rozoznám a nie je to nič zvláštne. Každý z nás predsa dokáže úplne ľahko rozoznať 150 svojich známych, najmä ak sa s nimi pravidelne stretáva. U valašských oviec je to o dosť ľahšie, pretože u nich pretrvala veľká variabilita v sfarbení, najmä hlavy a nôh, ktorá aj v minulosti uľahčovala jednotlivým hospodárom rozoznať svoje ovce v spoločnom salaši. Spoznávajú a poznajú sa aj ovce medzi sebou a výskumy ukázali, že jedna druhú si môže pamätať aj po uplynutí napríklad šiestich rokov.

Chovajú sa u nás plemená na vlnu?
Snáď jediným u nás chovaným typicky vlnárskym plemenom sú šetlandské ovce. Akostnú jemnú vlnu merinového typu je možné získať aj od kombinovaného plemena merinolandschaf.

Čo všetko sa dnes vyrába z vlny? Vyrábajú sa rovnaké výrobky ako v minulosti?Okrem tradičnej výroby oblečenia a kobercov je dnes zrejmá snaha o rôzne spôsoby alternatívneho využitia vlny, z ktorej sa vyrába napríklad stavebná izolácia, rôzne rohože na spevnenie trávnatých svahov a bohužiaľ sa vlna dnes používa aj ako hnojivo, ktorého výhodou je dlhý čas rozkladania a s tým spojené postupné uvoľňovanie živín.

Vnímate dnes vlnu ako nedocenený materiál? Je o vlnu stále záujem?
Zákazníci Ovečkárne isto vedia oceniť kvality vlny, v každom prípade vo všeobecnom meradle je vlna, ktorá bola kedysi strategickou surovinou, v dnešnej dobe v značnej miere nahrádzaná umelými vláknami. Pre ovčiarov je u nás v súčasnosti odbyt vlny veľkým problémom, najmä s ohľadom na veľmi obmedzené kapacity na pranie a ďalšie spracovanie vlny tuzemskej proveniencie.

Čo je na tejto práci najkrajšie? Čo vás najviac teší?
V chove oviec je stále z čoho sa radovať. Máte radosť z narodenia jahniat aj z toho, keď sa vám ich potom podarí predať. Teší vás, keď ovce dobre vypasú pastvinu a aj to, že tam následne vyrastie nová tráva. Mal som, dnes bohužiaľ už nebohého kamaráta, pravého baču tu kúsok na poľskej strane Slezských Beskýd a vždy ma bavilo pozorovať, akú veľkú radosť má pri jarnom vyháňaní oviec na pašu, a potom mal rovnakú radosť pri „rozsode“ na jeseň, že pasenie sa končí. Ovčiarska radosť je radosťou z kolobehu života.

Uvažovali ste niekedy, že zmeníte profesiu?
Nie! Prečo by som mal? Veď ako sa u nás hovorí: „Gdo mo owce, tyn mo co chce.“