ČO VŠETKO SA V ROZHOVORE DOZVIETE:
Rozhovor so Soňou Višňovskou z Tvoriť a ľúbiť
V dnešnom rozhovore sme sa rozprávali s kreatívnou blogerkou Soňou, ktorá nás priviedla do svojho malého domčeka, v ktorom sa venuje tvorbe a premieňaniu starších vecí. S jej vášňou pre ručnú tvorbu a nekonvenčným prístupom k designu nás zavedie do sveta, kde sa tradícia prelína s netradičným – a výsledkom je jedinečný priestor.
Prečítajte si, ako nápadito Soňa premieňa svoj domov a svojím talentom inšpiruje k tvorbe aj ostatných. A ak vás jej štýl uchváti, pozrite si jej tvorbu aj na Instagrame "Tvoriť a ľúbiť".
Dobrý deň Soňa, musím uznať, že váš prístup k tvorbe a prírodným materiálom je naozaj inšpirujúci. Z vášho domu dýcha originalita. Viem, že si mnoho starých vecí sama prerábate alebo vyrábate, dávate vlastne veciam nový život. Je to krásne a určite by sme sa tým doma mali riadiť aj my všetci.
Poďme ale nahliadnuť do vašej spálne, ktorá je celá z prírodných materiálov a v hrejivých tónoch. Pôsobí to na mňa ako úplná zóna pokoja. Čo ma ale zaujalo najviac, to je tá nízka posteľ, ktorá leží priamo na zemi, má to svoj dôvod?
S manželom sme mali obdobie, keď sme spali iba s matracom na zemi a zapáčilo sa nám to. Potom sme sa začali obzerať po možnostiach a toto k nám úplne zapadlo.
Prírodné materiály a zemité farby boli vlastne náš cieľ od začiatku prestavby nášho domu a v týchto oblastiach vyčnieva škandinávsky a japonský dizajn. Výsledkom je dánska posteľ inšpirovaná japonským štýlom spania. Ako bonus som sa nemusela báť, keď boli deti malé, že sa z nej skotúľajú.
Takáto nízka posteľ sa často nevidí, nevstáva sa vám od zeme ťažšie alebo nepociťujete väčší chlad?
Je to zvláštne, ale celkom často dostávam tieto otázky. (smiech) Ja by som to prirovnala k tomu, ako keby ste sa spýtali niekoho, kto leží na pláži alebo na lúke, či sa mu nevstáva ťažko od zeme. Za mňa je to prirodzené. Alebo aspoň v mojom veku to ešte ako prirodzené pociťujem.
Je pravda, že z drepu sa vstáva ťažšie ako zo sedu, ale nie je to niečo, nad čím sa zamyslím, keď vstávam z postele. Čo sa týka chladu tak nie, futon a rošt sú dostatočná izolácia.
Drevené podlahy, príjemný teplý odtieň béžovej, vlnené prikrývky v bavlnených obliečkach robia spálňu teplú a útulnú už na prvý pohľad. Navyše to všetko spolu krásne ladí. Prezradíte nám, prečo si vyberáte hlavne tieto materiály?
Môj manžel má teóriu, že prírodné materiály a farby sú niečo, čo má náš mozog zakódované ako bežné a upokojujúce. A teda na pohľad a na dotyk na nás tak pôsobia. Prikrývky z ovčej vlny sú u nás doma na zimu ako stvorené, pretože príjemné zahrejú, udržia teplo po celú noc a zároveň sú priedušné.
Navyše jedna z mojich dcér je alergička a keďže je ovčia vlna aj antialergický materiál s nízkou prašnosťou, nie je nad čím rozmýšľať. Plus, zabaliť sa až po uši do teplej vlnenej prikrývky je jedna z mojich spomienok z detstva, ktorú rada praktizujem aj dnes.
Nezostáva mi nič iné, len súhlasiť. Prírodné kúsky majú rozhodne viac výhod než tie umelé. Máte doma ešte niečo ďalšie z ovčej vlny?
Och, ja milujem svoje balerínkové vlnené papuče. Také tie s pevnou podošvou si stále niekde vyzujem a potom po dome hľadám, ale tieto majú mäkkú koženú podošvu, ktorá sa nešmýka, je ohybná a nič pohodlnejšie som sa nohách počas zimy doma nenosila.
A keď bola moja druhá dcérka bábätko, mali sme pre ňu vlnenú prikývku do kočíka v ktorej bola ako v obláčiku a dodnes si ju rada postíska. :)
Keď premýšľam nad tým, koľko vecí si vyrábate sama, je niečo, čo ste si vyrobili aj do spálne?
Naša spálňa bol pôvodne pred rekonštrukciou sypanec, tak to považujem za najväčšie DIY. (smiech) Aj keď toto bolo DIY môjho muža, nie mňa. Ja som nám len premaľovala staré skrine na zeleno. Stálo ma to pár presviedčaní, ale výsledok bol nakoniec pochopený a členovia rodiny uznali, že to tam zapadlo. (smiech)
Potom nám do spálne striedavo pribudne nejaká sviečka z lisovaných kvetín alebo premaľovaný rám či staronový kvetináč z rafie. Prednedávnom som sa ale zaľúbila do háčkovaných obliečok na dekoračné malé vankúše, tak je možné, že sa do toho čoskoro pustím.
To sú krásne nápady. Kam na nich chodíte? Napadá Vám to len tak?
Ja vždy vravím, že všetko je to taký remix nápadov. Niečo zazriem vo výklade v meste, niečo na internete, potom sa to uloží v hlave a o mesiac – dva sa mi to pripomenie pri úplne inej príležitosti, všetko zrazu zacvakne a potom len dúfam, že mám všetok potrebný materiál doma, pretože čakanie na kuriérov je vtedy nekonečné. (smiech)
Inšpiráciou môže byť všetko naokolo a nie je to len fráza.
Máte na záver nejaký tip, inšpiráciu alebo myšlienku na vytvorenie tradične netradičnej útulnej spálne, s ktorou by ste sa chceli podeliť s ostatnými?
Myslím, že treba nasávať inšpiráciu zoširoka a byť citlivý na to, čo konkrétne rezonuje pre nás. Je super mat spálňu, ktorá sa páči ostatným ale oni tam spať nebudú. Ak chcete spať v hojdacej sieti, kľudne do toho, je to vaša spálňa, kde inde sa môžete odviazať, ak nie tam.
eRozhovor a fotografie pro Ovečkáreň poskytla Soňa Višňovská, IG: Tvoriť a ľúbiť