Príbeh ovečky Vlnky

V malebnom valašskom kraji žil bača, ktorý mal veľký statok s veľkým stádom kučeravých ovečiek. V stáde bol tucet huňatých ovečiek, ktoré vyzerali rovnako, boli biele, jedna ako druhá. Medzi každodenné činnosti ovečiek patrilo – dobre sa napásť na obrovskej lúke plnej čerstvej trávičky a vo veľkej obľube bola výmena lichôtok medzi ovečkami navzájom, akú majú prekrásne bielu a hrejivú vlnu.

Vždy raz za rok bača nahnal všetky ovečky do stodoly a tam im ostrihal vlnu. Všetky ovečky sa na seba veľmi podobali vzhľadom, ale aj povahou. Po každoročnom strihaní ovce jedna po druhej vychádzali zo stodoly a pyšne sa vždy obzreli na kôpky vlny, ktorá z nich bola ostrihaná.

Jedného dňa do stáda pribudol malý prírastok – ovečka, ktorá dostala meno Vlnka. Ovečka Vlnka však bola trošku iná ako ostatné ovečky. Nedokázala sa pásť v stáde, naopak, bola veľmi zvedavá a radšej pobehovala celkom sama, skúmala tajomstvá aj v odľahlých zákutiach lúky. Pri tom všetkom preskúmavaní sa často zašpinila, tu hups do kaluže, tam zase do blata. Ostatné ovečky nič také nepoznali, a tak sa jej začali posmievať a ukazovať na ňu kopýtkom. O Vlnke sa hovorilo ako o najviac zafúľanej ovečke. Bola na smiech, nemala kamarátov, navyše ostatné ovečky sa pred ňou často pýšili svojou bielou, nadýchanou vlnou, ktorá plnila nádherné bačove prikrývky.

Dokonca aj sám bača sa na ovečku Vlnku díval pomedzi prsty, niekedy uvažoval, že ju predá. Ovečka Vlnka bola veľmi smutná, cítila sa sama, nechcená a ukrivdená. Vlnka nebola rada na obtiaž a začala plánovať útek z farmy, chcela utiecť nevedno kam. Tak ako každý rok, aj teraz prišiel čas strihania ovečiek. Bača nahnal ovečky do veľkej stodoly – a Vlnku nechal ako vždy vonku. Keď ovečky vchádzali do stodoly, smiali a pokrikovali jedna cez druhú: „Pozrite sa na toho ufúľanca, jej vlna nie je dobrá ani na umývanie dlážky.“ Vlnka stála naboku vonku, smutne hľadiac na ostatné ovečky, ktoré si pyšne vykračovali. V duchu si vravela: „Kiež by som tiež mala takú peknú vlnu ako majú ony!“ Vtedy sa na čistom nebi začalo zmrákať. Obloha sa veľmi zatiahla. Prišiel silný dážď a blesky. Ovečky v stodole sa smiali, až sa chytali za bruchá. „Pozrite na ňu, Vlnka je špinavá, a ešte aj poriadne zmokne!“ Ovečka Vlnka sa nemala kam schovať, lebo bača ju nepustil do stodoly, a tak mokla a mokla. Silný dážď s vetrom začal umývať jej vlnu a vietor odfúkol preč jej sivú farbu. Po chvíľke sa mraky ako zázrakom celkom rozohnali.

Vlnka si však nič nevšimla, pretože mala zavreté očká, ako veľmi plakala. Ovečky v stodole sa pomaly otáčali, gúľali očami a s úžasom sa pýtali, čo sa to deje. „Čo sa to deje? Pozrite sa na Vlnku!“ Vlnkina vlna bola nádherne biela, biela ako sneh. Vykuklo slniečko a zavial jemný vánok, ktorý Vlnke načechral. vlnu. Ona otvorila oči a nemohla uveriť že jej vlna bola biela! Bola najbelšia z celého stáda, naozaj biela ako čerstvo napadaný sneh, a nadýchaná ako perinka.

Bača, ktorý strihal ovce, si od úžadu zastrihol do prsta. Prestal strihať a rýchlo sa bežal pozrieť zblízka. Prezeral si Vlnku a nemohol prestať hladkať jej novú jemnú vlnu. Potom bača vzal Vlnku a odviedol ju do stodoly za ostatnými ovečkami. V stodole bol veľký šum, každý sa zaujímal iba o Vlnku. Vlnka sa stala najkrajšou ovečkou, všetci na nej mohli oči nechať, a všetky ovečky chceli byť v jej blízkosti... Bača strihá svoje ovce každý rok. No jedinú ovečku Vlnku tento rok nebude strihať... Pretože je taká nádherná, že je mu ľúto Vlnkinu vlnu zamiešať medzi ostatné... A odvtedy Vlnka pri každoročnom strihaní iba pomáha svojmu bačovi v stodole, aby pri strihaní všetko prebiehalo tak, ako má. Vlnka sa prechádza po farme oblečená vo svojom bujnom vlnenom kožúšku, a ostatné ovečky? Čakajú, kým im narastie nová vlna. Teraz sa chcú aspoň trošku pritúliť k Vlnke a zohriať sa.

Ovečka Vlnka má dobré srdce, preto nelení a svojím kožúškom zohrieva každú ostrihanú ovečku. Už zabudla, ako nepekne sa k nej správali, rada im poskytuje teplo svojej vlny.

Z celého príbehu plynie niekoľko ponaučení. V živote neplatí, že keď niekto vyzerá odlišne, že je horší. Nie každá búrka, ktorá prichádza, nám ublíži. A po každej búrke zase vyjde slniečko.